♥ Living on a dream ♥ na Blog.cz

Ak Vám napadla myšlienka koniec s blogom máte pravdu. No nie na úplne. Len si založím nový, pretože znova o tomto blogu vie pár ľudí. Ten ďalší už nikomu inému nedám.

Ja viem, možno ste si pomysleli, že zasa nový blog.. Ale proste musím. Chcem sa vypisovať do posledných svojich myšlienok, radosti, trápení... :) Pochopte ma.

Pravdaže sa Vám ozvem. :) A budem rada, keď budete navštevovať novy blog. :)

Toto nie som ja. To stále sa rehotajúce dievča, ktoré sa smeje na všetkých hlúpostiach aj na veciach, ktoré nie sú smiešne. Čo sa so mnou deje posledné dni. Je to hrozné. Moja dobrá nálada vydržala jeden deň. Pokazilo mi ju pár viet na fb.

Som hlúpa. Ale teraz neviem, či ma to prejde alebo sa mi to deje prvýraz. Neviem čo si mám myslieť. Možno je to zase len to páčenie sa, zbláznenie, ale tento raz nemôžem byť s tým človekom. Aspoň to tak vyzerá. Možno to tak nieje, ale nejdem robiť vôbec nič. Spravila by som, jeden deň, ale ten už nebude.. Pretože ho prekazila jedna pííč*... Všetko skazila.. :( Moju šancu, všetko...

Možno ale inokedy... Možno o týždeň.Možno nejaký iný deň..ale čo ak už bude neskoro? ... :(

Čo je so mnou... mala som sa prebudiť skôr, alebo sa ešte len preberiem?

Dokedy budem mať takéto nálady. Moje dni sú čím ďalej tým horšie. Čo sa týka jeho. Až dnes a včera to bolo fajn, lenže dnešný večer to zas škrtol...!

Ozývam sa...lenže ani neviem čo Vám napísať. Takže stručne.

V škole je celkom dobre, ráno chodím do školy s Radom, pretože Naty chodí s frajerom busom.

Včera ráno som sa musela sama trepať, lebo Rado ešte spal, keď som mu volala, že kde už je.

Predvčerom som si po dlhom čase písala s bývalým. S Jarom.

Včera som mala samovražedné sklony, chcela som sa obesiť, hodiť pod auto, skočiť z činžáka, premýšľala som nad rôznymi spôspbmi smrti. Od piatka čo sme boli v kine sa moja nálada len a len zhoršovala a mala som depky, čudnú náladu, nič sa mi nechelo, nudila som sa, proste totálna nechuť žiť. Ale včera večer som si tak pustila hudbu, začala písať s kamarátom a preberali sme rôzne veci tak sa mi postupne zlepšila.

A tak som aj dnes mala dobrú náladu. Na prestávkach k nám chodili Kubo, Heňo, Lukáš, Robo a aj Kaktus tam bol + Rado. :D To je ale kombinácia. /Nečudujte sa, že samí chlapci. Na našej škole sú väčšinou chlapci.:D/

Po škole sme mali ísť do mesta s Radom a Robom, ale nakoniec som šla len s Robom. Bola som si kúpiť číny, ako prezúvky, lebo už sa aj prezúvať musíme. A bola som sa zapísať do knižnice. Doma je strašná nuda a mám kopu času. Aj keď radšej by som sa mohla učiť, ale čo už. Čítanie je aspoň o dačo zábavnejšie. Vypožičala som si Vyvolenú (škola noci). Je to síce tretia časť, druhú nemám prečítanú, ale nevadí. Nechce sa mi čakať, kým ju vrátia a zas sa tam trepať. :D

Moja mama sa ešte stále nepustila do tej čiapky. Som zvedavá či vôbec niekedy bude na svete. Ach.

Ten život je veľmi nespravodlivý. Ale občas sú tu aj svetlé chvíle. Teraz môžem premýšľať, čo napíšem na občiansku, sloh, na tému šťastie...

A vy sa ako máte? Určite máte toho kopu do školy.. aj ja, ale nejak na to kašlem. Ešte vždy sa dajú známky opraviť. :)

...úžasná.. ♥

-Byť menej na internete. Hlavne na facebooku. Zaoberať sa blogom a chatovať len cez skype. Lebo som tak rozmýšľala na čo je fb dobrý? Akurát sa dozviem všetko o mojich známych, kto s kým chodí, kto sa rozišiel, z niektorých statusov viem vyčítať ako sa moji známi cítia, alebo sa chvália s tým aký mali úžasný deň s tým a tou, prezriem si fotky.. Niektoré sú zaujímavé, keď som tak včera pozerala kabu mojich bývalých spolužiakov.

-Tento týždeň mám naplánované ísť do mesta s bývalým a ešte neviem kto sa k nám dostane. Chcem si prezrieť nejaké čiapky. :) Aj keď mi mama uštrikuje, uvidím ako dopadne. Možno keď sa mi nejaká zapáči a nebude drahá, tak si kúpim. Veď ďalšia sa vždy zíde. Aspoň nebudem na nete, ale s ľuďmi a nebudem sa doma nudiť.

-Zapísať sa do knižnice. Áno, aby som trávila menej času za počítačom. A hlavne cez víkendy nemám čo na práci, tak si aspoň vezmem do rúk knihu a budem čítať. Už dávno som neprečítala nejakú knihu. Tým pádom Vás chcem znova poprosiť o nejaké knihy, ktoré ste čítali a zdajú sa Vám dobré. Aby som vedela, čo si vypožičiam. Vopred ďakujem. :)

-Napísať si na papierik, ktoré veci si chcem zaobstarať. Počkám do ďalšieho štipendia a pôjde sa na nákupy. Najviac chcem len dve veci, tú bundu Harrington a púder na ksich, pretože ten čo mám je trocha tmavý na moju bledú tvár. Ach, občas si pripadám ako zombi. :D

Tento týždeň som hľadala čiapku, ktorá sa mi prvý raz do rúk dostala až po zime. Tak som si ju teda odložila, veď zíjde sa na budúci rok. Je pekná, ružová a hlavne s brmbolcom, na ktorý som bola zameraná už minulú zimu. Ibaže hľadám, hľadám nikde nič. Pýtam sa mamy kde zmizla tá čiapka. Odpovie mi, že tá už dávno u nás nieje. No ona všetky veci, na ktoré si časom spomeniem musí niekomu dať. A práve tie, ktoré by som mohla nosiť celú zimu. :( A tak mi aspoň navrhla, že mi uštrikuje čiapku. Dúfam, že bude taká ako tá ružová. Jedna baba má takú istú...

Presne tak vyzerala. Čiapka by sa mi teraz veľmi hodila, pretože ráno, keď chodím do školy mi zamrznú nie len uši ale aj vlasy. A to bez srandy. A hmla tomu napomáha.

Tu sú ďalšie čiapky, ktoré sa mi páčia. Vyberiem si jednu z nich a podľa nej mi mamina skúsi uštrikovať. :)

Tento týždeň bude celkom dobrý čo sa týka školy. Pretože včera sme bli kresliť na tému AIDS, aj keď ja som bola pripravená na tému drogy, takže som si aj drogy kreslila. :D Dnes sme mali prax, písali sme písomku a našťastie, že mi Matúš dal ich písomku zo včerajška aspoň som dostala 1. Zajtra sa normálne učíme, akurát ma štve, že máme slovinu a obchodnú prevádzku. Z jedného treba referát, ten už mám ale neviem či na dobrú tému a zo sloviny sa mi treba doučiť všetko od začiatku roka, pretože bude skúšať. :D Štvrtok sme doma, to všetci vieme a piatok máme kabu. Lenže tretiaci nám nič nebudú robiť, bude to normálne privítanie prvákov, žiadne somariny. Vďakabohu. A potom ideme do kina. Film sa volá, že oceľová päsť, takže to určite bude zábava. /Irónia/.

Daktorý deň som Vám písala o tých mojich pocitoch. Ja som si priznala, že som spravila znova somarinu, tak som to radšej ukončila čím skôr, aby sa chlapec nezaľúbil po uši. Zobral to dobre, až príliš. Ostali sme kamaráti a v piatok sa znovu chystáme do čajovne. :) Chalanom sa vodná zapáčila:D

Ach, píšem článok, ale viac ma púta tá reklama vedľa na voňavku Playboy .. Play it rock. :D Asi v najbližšej dobe zistím ako vonia. A už nech mi dajú zasa štipendium. Chcem harringtona. Tú bundu som Vám už spomínala, no nejak som na to zabudla. :D A stále peniažky miniem. Teraz to nesmiem spraviť. Chcem ju. :)

Soom strašne sprostá. Vždy spravím tú istú chybu. A už som si aj povedala, že sa to už nezopakuje a predsa. Som hlúpe decko, ktoré si nevie povedať. A o čo sa jedná? O môjho chlapca. Áno, zasa problémy s chalanmi. Že prečo som ja porušila to ehm, "predsavzatie" či čo to je, že sa nedám s nikým dokopy bez lásky?

Zasa som to spravila a zasa sa mi to vypomstilo. Hej, zo začiatku to je také, že áá som celá šťastná, že s ním chodím... No až neskôr si uvedomím, že to nie je láska. Dobre mám ho rada, ale s ním asi dlhšie vo vzťahu nebudem. Proste aj dneska. Taký zvláštny deň. Toľko myšlienok mi prebehlo hlavou, že by som to najradšej hneď ukončila. No príde nejaká chvíľa, kedy mi je s ním zas fajn a všetko beriem späť. No ale onedlho prídu zas myšlienky a uvažujem o tom či robím dobre a má to cenu s ním chodiť. Čím dlhšie s ním budem, tým horšie preňho. Pretože sa zaľúbi. Aj keď nebude prvý a možno ani posledný. Lenže ja som taká krava, že ja som sa s ním aj tak dala dokopy, a zasa bez lásky. Bolo to len poblúznenie ako pri každom jednom. Teda nejaká láska aspoň pri jednom bola, ale aj tá vyprchala.

Proste som sprosté decko, ktoré si nevie uvedomiť čo cíti, čo chce, čo čaká od života a hlavne musí dospieť.

Najlepšie by bolo, keby ku mne nepúšťali žiadnych chlapcov, pretože takýmto spôsobom im len ubližujem. :(

Hej, trápi ma to a viem, že som sviňa. Ale keď mne sa niekto strašne zapáči, som z neho mimo, chcem ho, a keď mám tak už nechcem.

Niekedy mám pocit, že ja ani netuším čo vlastne láska je. Prebehne mi v hlave myšlienka, že ešte som nebola zaľúbená, ešte som nikoho poriadne neľúbila. Ale to predsa nemôže byť pravda. Veď som mala takmer ročný vzťah. Bez lásky by som s ním asi nebola. Alebo to nebola láska? Ale boli tam tie pocity, keď som bola s ním. Sú aj teraz, keď sa ten dlhý vzťah skončil a znova cítim tie pocity, ale s iným chlapcom. Sú to príjemné pocity. Ale prežívam ich len keď som s ním. Ja neviem čo si môj rozum predstavuje. Ja to neviem ani vysvetliť na čo vlastne myslím. Neviem sa poriadne vyjadriť. Proste moja otázka znie nejak takto: Lásku by som mala cítiť aj vtedy keď nie som s tou osobou, či len keď som s ňou? Je pravda, že prejavom lásky je keď sa teším von s osobou, ktorú naozaj ľúbim? Určite tie pocity neprežívam len tak z ničoho nič. Musia v tom byť tie city. Alebo čo sú to za pocity? Akoby som vôbec nevedela o čom láska je. Akoby som ju nikdy necítila. Niekedy si tak pripadám, že som nikoho ešte neľúbila a bojím sa toho, že ani nebudem. Ale predsa musím ľúbiť. Inak by som s bývalým nevydržala tak dlho. A s terajším by som načo chodila bez lásky? Alebo to nie je láska čo prežívam? Alebo je? Neviem to vysvetliť. Ale možno je to tým, že láska sa vysvetliť slovami nedá? Ja som už fakt mimo..

Jedna strana môjho mozgu si je 100%-ne istá, že ľúbi. Druhá strana pochybuje, alebo sa až príliš obáva, že sa niečo stane a bráni srdcu, aby sa poriadne zamilovalo.

Proste ja čakám niečo také, že budem totálne mimo z niekoho, že bude na mne vidno, že som zaľúbená, že nebudem na nič iné myslieť, všetko budem mať na háku a myslieť len na neho a nič iné ma nebude zaujímať. Že sa budem roztápať od zamilovanosti. Alebo sú to len moje predstavy? Pozerám veľa romantických filmov? :D Môže to aj tak byť.

Keď by sa ma niekto spýtal či som zaľúbená, nevedela by som hneď odpovedať. Ale keby som bola v blízkosti jeho odpovedala by som áno, pretože vtedy tú asi lásku cítim. Cítim sa proste tak inak. Lenže aj keď nie som s tou osobou mala by som odpovedať áno no nie je to tak? Alebo si to len neuvedomujem, alebo si to z nejakého dvôvodu nechcem pripustiť, že som zaľúbená.

Ale vážne. Akoby som mala v sebe nejakú brzdu v láske. Že sa nesmiem zamilovať. Smiem, ale akoby som sa bála toho, že sa niečo stane, ja budem až príliš zaľúbená a bude ma to raniť. Akoby som už niečo také prežila, nejaký úder od niekoho, ktorý strašne bolel. Lenže na nič podobné si nespomínam. Alebo že by sa to prenieslo z minulého života do tohto? A preto sama neviem čo cítim, mala by som si spraviť poriadok medzi rozumom a srdcom. Mala by som sa riadiť srdcom, ale ani neviem čo srdce vraví. Proste neviem, neviem, neviem čo cítim, či je to to čo by som mala cítiť, či to tak je u každého, alebo sama neviem čo sa deje...

Viem jedno. Že by som ja mala najlepšie vedieť čo cítim. Čo robím, čo spravím. Ale ja to proste neviem. A určite si každý bude myslieť, že keď som zaľúbená mala by som to rozpoznať. A možno si niekto pomyslí, že som ešte nebola zaľúbená. Ale musela som byť, a som aj teraz. Len si to nejak neviem dať dokopy? Netuším. Nejdem to už riešiť. :) Ja na to raz určite prídem!

A možno, možno by som si to uvedomila po tom, že by mi niečo chlapec spravil a hrozil by rozchod. Alebo už trepem somariny. Ale čo ak by som si potom uvedomila čo naozaj cítim, a bojovala by som o to, aby bolo všetko znova tak ako bolo alebo by som to nechala tak. Lenže potom by to láska nebola. Pretože viem, že ja som v láske sviňa ku chlapcom a to na sebe neznášam. Ublížila som už veľa chlapcom. Ale spravila som to preto, pretože ja som ich neľúbila a odmietla som ich. Lenže vždy som spravila obrovskú chybu, že som sa aj napriek tomu s nimi dala dokopy. Aj keď väčšinou to boli detské lásky. Možno musím ešte dospieť. Musím na to prísť, ako to naozaj je. Možno to bola láska, ale nie navždy. Možno to bola láska, tá čo sa volá zabudni.. Či krátke lásky. /No mňa tu už napádajú rôzne pesničky/. :D

Pondelok som zaviedla Robyho ku bratovi. Lenže ako inak, zas nikto nebol doma a tak sa zoznámil s Flórikou /pes/ a pozrel rybičky v obrovskom akváriu. Pozerali sme telku a tak no domyslíte si tie pusinky okolo toho. :D

Utorok bol Roby u nás. Rodičia neboli doma, ani jeden, to sa nezvykne často stávať. Nainštaloval mi hru, ktorá aj tak seká takže ju veľa krát hrať nebudem :D, a najedla som sa, kus sa zahral hru, prišli rodičia a moja mama sa s ním už automaticky po maďarsky rozprávala. :D No radšej sme šli sme von. Teda zas na chvíľu k bratovi a potom domov.

Streda nič. Nemala som náladu ísť von, nemala som síl, úplne som bola vyčerpaná, unavená ani neviem z čoho. O ôsmej som už šla spať. Žiadna energia.

Štvrtok sme šli do čajovne. Dvaja moji spolužiaci Rado a Paľo (Kaktus:D), ja a Roby. Dali sme si vodnú fajku s príchuťou mäty. Nič moc, mentol je aj tak zatiaľ No. 1. :) Z tej nás bolela hlava. No len mňa a Rada. :D Už som ju fajčila štvrtý raz a ešte ma nebolela, no ale je pravda, že teraz sme riadne ťahali. Ale dobre bolo.

Piatok, čiže včera sme boli oslavovať Natyne narodeniny. Oficiálne ich má dnes, no ale dnes oslavuje s rodinou. Najprv som vedela čo ako bude, pretože sa mi nikto neozval. Po škole som ju trocha čakala na fb či príde a dohodneme sa, ale neprišla tak som šla s Robym ešte von. Nakoniec sme ostali u brata, pozreli sme si Bulšit a mne už okolo pol piatej volala Naty, či idem či nie. Lenže Robymu šiel bus až okolo pol šiestej tak som nešla. Potom mi ešte volal Jakub! Prekvapenie, pretože sme sa už aj prestali zdraviť. Neviem či som Vám spomínala čo sa medzi nami stalo, proste sme sa prestali úplne baviť. Ale zavolal, povedal, že mám na všetko zabudnúť a prísť. Už bolo niečo pred pol šiestou tak aj Roby sa vybral na stanicu a tak som šla s nimi von. Roby bus zmeškal, mobil sa mu vybil a musel čakať na ďalší. Keby som vedela, mohol ostať ešte u brata a nie v zime. Ale nevedel ani zavolať nič. Jááj chúdenec.

No a teraz k tej oslave. Boli sme v takom intráku, kde už nikto nechodí. Teda na pár skupiniek, ktorý fetujú a popíjajú. Ja som nepila, teda dala som si pár glgov vína kvôli Naty, veď to mi neuškodí. Najprv tam nebolo bohvie ako dobre, ale neskôr to bolo super. Naty s Jarom tam začali pogovať, keď Heňo s Kubom šli pre Tinku. Potom bol Kubo úplne na opitý, mimo, robil samé hlúposti. No ale veľmi sme sa na ňom nasmiali. :D Čo už ten všetko robil, no nemám slov. Na tom sa len smiať dá. :D Ale som rada, že sme sa uzmierili a sme znova kamaráti. Mám ho rada. :)